Search

Jarná starostlivosť o izbové rastliny

Sukulenty, kaktusy, tropické rastliny a paprade – každá rastlinka má s príchodom jari svoje

špecifické potreby, no existuje niekoľko všeobecných základných krokov, ktorými im vieme dopomôcť k úspešnému prebudeniu po zimnom spánku.



1.Jarné presádzanie


S príchodom jari sa po zimnom “období temna” začínajú rastlinky prebúdzať, ťahať sa za svetlom a po mesiacoch rastového pokoja tvoriť nové listy. To je ideálny čas na to, aby sme im dopriali trochu viac priestoru na rast a doplnili živiny. Izbové rastliny presádzame väčšinou každoročne. Na začiatku je potrebné správne zhodnotiť, či rastline stačí iba výmena starého substrátu za nový, tj. či ju ponecháme v rovnakej nádobe, alebo celkové presadenie do väčšieho črepníka. Pri presádzaní je dobré pamätať na to, že tvar a veľkosť nádoby má zodpovedať požiadavkám konkrétnej rastliny. Pri väčšine izbových rastlín nemusia byť črepníky príliš hlboké ani široké, zväčša rastlinám postačí nádoba o 2-3 cm väčšia, než tá pôvodná.


Pri presádzaní rastlinu opatrne vyklopíme, starú zeminu aspoň sčasti odstránime z koreňového balu a rastlinu opatrne zasadíme do novej zeminy. Dbáme pritom na zabezpečenie dobrej drenáže – na spodok črepníka pridáme za hrsť kamienkov alebo keramzitu, ktoré zabránia upchávaniu odtokových otvorov.



2. Výživa rastlín


V období rastu, tj. jar/leto, je ten pravý čas na to, aby ste svojim rastlinám dodali ďalšiu energiu v podobe hnojiva. Väčšinou postačí akékoľvek umelé alebo organické hnojivo pre izbové rastliny, ktoré je lepšie zriediť o niečo viac, než ako sa odporúča v návode na použitie. Vhodné sú aj živinami sýtené tyčinky s rôznym časom pôsobenia, ktoré vsunieme priamo do substrátu, alebo dlho pôsobiace granule, ktoré pri presádzaní primiešame do pôdy. Výber hnojív je široký a ich ponuka sa rýchlo mení. My radi používame hnojivá ako Kristalon, ktorý slúži na podporu rastu a kvitnutia alebo organické hnojivá na báze výťažkov z morských rias či netopierieho trusu, ako napríklad Guanokalong. Môžete tiež použiť organický materiál, ako napríklad výluh z vermikompostu, tzv. „dážďovkový čaj“. Zachytený drenážny výluh z vermikompostu je plný živín a po zriedení vodou, najlepšie v pomere 1:10, raz za dva týždne poslúži ako tekuté hnojivo. Pri výbere hnojiva je v prvom rade potrebné dbať na individuálne potreby rastliny. Ak si nie sme celkom istí tým, akú výživu naša rastlinka potrebuje, rozhodnime sa pre hnojivá s vyváženým obsahom dusíkatých a fosforečných solí. Hnojivá s vysokým obsahom dusíka totiž podporujú rast a výborne sa hodia na prihnojovanie druhov s okrasnými listami, no podpora tvorby chlorofylu môže zároveň potlačiť výraznú farebnosť panašovania (napr. u kaládii alebo “bielej” monstery)



3. Rozmnožovanie a zastrihávanie rastlín


Väčšina našich izbových rastlín pochádza z veľmi teplých alebo veľmi suchých, väčšinou tropických miest, kde sa ročné obdobia striedajú inak ako u nás a kde je podnebie priaznivejšie k ich prirodzenému rastovému rytmu. Na akékoľvek odchýlky a nepriaznivé pestovateľské podmienky rastliny reagujú žltnutím, zhadzovaním listov, zhnednutím, vädnutím... tento zoznam by mohol pokračovať. Jar predstavuje ideálnu príležitosť na to, aby sme sa zbavili nepekných žltých listov či suchých a odumretých častí a pripravili rastlinu na obdobie aktívneho rastu.

Jarné obdobie je taktiež skvelou príležitosťou na rozmnožovanie a výsev rastlín.

Vegetatívne rozmnožovanie je najjednoduchším spôsobom rozmnožovania z rastliny buď oddelíme trs, alebo časť z nej odrežeme a necháme ju zakoreniť vo vode (monstera, potosovec, syngónium) či vo velmi vlhkom perlite (fikus, citlivejšie aroidy). Pri oddelení rastlinu jednoducho vyklopíme z črepníka, prečistíme koreňový bal a opatrne skúsime, či sa menší trs oddelí sám (zamiokulkas, sansevieria, pilea). Rovnako jednoduché je priame využitie mladých rastliniek, ktoré určité druhy vytvárajú na okrajoch listov, výhonkoch alebo hľuzách (zelenec, kalanchoe). Nové kusy potom zasadíme do samostatných nádob. Rozmnožovanie výsevom, tzv. generatívne rozmnožovanie, je ďalšou z možností a zároveň jedným z najväčších potešení každého pestovateľa. Pestovanie rastliniek priamo zo semena je síce časovo náročnejšie, ale pri úspešnom výsledku rozhodne stojí za to.



4.Správna závlaha a čisté listy


Súčasné mestské byty majú na rozdiel od prirodzeného prostredia rastlín takmer “polopúštnu” klímu s veľmi nízkym obsahom vzdušnej vlhkosti. Takéto podmienky vyhovujú iba obmedzenému sortimentu tropických rastlín (dobre sa pri nej darí napríklad kaktusom a sukulentom). Suchý vzduch navyše podporuje rozmnožovanie niektorých škodcov. Okrem samotnej závlahy je preto dôležité zabezpečiť rastlinám aj optimálnu vlhkosť vzduchu, a to pravidelným rosením alebo pomocou humifikátorov. Najúčinnejším zvlhčovačom vzduchu sú však samotné rastliny čím je ich v miestnosti viac, tým vyparujú viac vody a zároveň čistia vzduch. Optimálne vlhkostné podmienky by sme mali väčšine rastlín zabezpečiť celoročne. Extra jarnú starostlivosť môžeme rastlinám dopriať vo forme vlažnej sprchy (neplatí to pre kaktusy, sukulenty či napríklad begónie) alebo mechanického čistenia mokrou handričkou. Prach, ktorý sa hromadí na listoch, totiž blokuje dýchanie rastliny a zamedzuje dostatočnú absorpciu svetla pre fotosyntézu. Pre stále udržanie čistých a zdravých listov nám môžu pomôcť aj rôzne voľne dostupné prípravky a postreky, ktoré súčasne pôsobia preventívne aj proti škodcom a rôznym hubovým ochoreniam. Z organických variantov je výborným pomocníkom napríklad zriedený neemový olej.


Intenzita zálievky môže byť pomerne zložitou záležitosťou a pre každú rastlinu je veľmi individuálna. Najčastejšie používame strednú zálievku – v tomto prípade rastlinu zalejeme dôkladne, no zároveň necháme zeminu medzi jednotlivými zálievkami čiastočne preschnúť (napr. aglaonema, fikus, potosovec). Pokiaľ si rastliny vyžadujú bohatú zálievku, substrát nikdy nenecháme úplne vyschnúť. Len čo začne povrch pôdy v nádobe presychať, opäť ho zalejeme a nevylievame ani vodu z podmisky (napr. šachor, lopatkovec, kaládium). Slabú zálievku si vyžadujú xerofyty, ako napríklad kaktusy a sukulenty. Tie zalievame až vtedy, keď je substrát celkom preschnutý a prebytočnú vody z podmisky vždy vylejeme. Tieto druhy rastlín majú v zimných mesiacoch suchú sezónu, keď je nutné zálievku obmedziť alebo dokonca úplne prerušiť.




5.Premiestnenie podľa aktuálnej svetelnosti a teploty


V svetelných a teplotných nárokoch sú zdomácnené izbové rastliny prispôsobivejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Kolísanie teplôt v byte, ktoré nastáva v priebehu roka aj dňa, väčšina rastlín dobre znáša, a dokonca im aj prospieva. Zodpovedá totiž teplotným výkyvom v prírode a väčšinou podmieňuje kvitnutie alebo podporuje rast nových výhonkov. Každý druh rastliny si však vyžaduje individuálne množstvo svetla a má tiež vlastné teplotné hranice, v rámci ktorých dokáže prežiť. Tieto dva základné faktory treba mať na pamäti pri hľadaní vhodného stanoviska v interiéri, a to v závislosti od meniacich sa ročných období.


S príchodom jari začínajú južne a západne orientované okná prepúšťať oveľa viac svetla, pretože sa predlžujú dni. Intenzívne slnečné svetlo by tak v nadchádzajúcich mesiacoch mohlo jemné listy polotieňomilných tropických rastlín popáliť. Namiesto toho na parapety a do blízkosti okien po zime presunieme svetlomilné kaktusy a sukulenty, cibuľoviny, bromélie alebo niektoré druhy orchideí. Polotieňomilným druhom, ako napr. pilea, monstera, nefrolepka, budú vyhovovať inak orientované okná, prípadne svetlejšie miestnosti. Najmenej náročná a zároveň dosť vzácna skupina tieňomilných rastlín si vystačí aj s menším množstvom svetla a rastliny ako napr. aspidistra a aglaonema budú prosperovať aj na miestach, ktoré sú ďalej od okien.


Prenosné rastliny, ako napr. oleander alebo granátovník, môžu byť vonku omnoho skôr, no väčšinu izbových rastlín vykladáme na balkón alebo terasu až v druhej polovici mája.

V prvých týždňoch je dôležité chrániť ich pred priamym slnkom, aby sa listy nepopálili. Niektoré izbové rastliny, ako napr. antúrium alebo väčšina “chlpatých” begónií, však na letnenie nie sú vhodné vôbec.


166 views