Snáď najčastejšou otázkou s ktorou sa u zákazníkov v poslednej dobe stretávame je, či mávame aj “bielu” monsteru. Tá sa v poslednej dobe, aj vďaka popularizácii vizuálnych médii dostala do wishlistu každého správneho “plant lovera”
Pozornosť ľudí však nepriťahuje iba panašovaná monstera. V posledných rokoch sa záujem mnohých postupne presúva od kvitnúcich izbových rastlín typu orchidey alebo bromélia k izbovkám netradičných tvarov alebo vzorovaním listu. Do popredia sa v tejto kategórii právom dostali pestré, panašované izbové rastliny - tj. rastliny s dvoj- alebo viacfarebnou škvrnitosťou ich zelených častí.
Čo je to panašovanie?
Panašovanie (angl. variegation) je pojem, ktorý sa vo svete rastlín používa pomerne voľne. V podstate sa dá variegatnou (panašovanou) rastlinou nazvať každá rastlina, ktorá má viac farieb. Slovo “variegatný” pochádza z latinského slova “varietas”, čo znamená „pestrosť/ rozdieľnosť". Okrem monstery s jej typickými bielymi škvrnami existuje u mnohých rastlín niekoľko odlišných foriem panašovania, ktoré sa nemusia vizuálne líšiť, ale sú rozdielneho pôvodu. Najčastejšie je táto "krásna choroba" spôsobená javom, ktorý sa odborne nazýva chimérizmus.
V gréckej mytológii bola Chiméra ohavnou dcérou stohlavého obra Tyfóna a hadej ženy Echidny. Patrila k obľúbeným antickým príšerám - hlava leva, telo divej kozy, chvost draka. Teda stvorenie poskladané vlastne z "geneticky rozdielnych" častí niekoľkých rôznych organizmov. Obluda nesympatická, človeku nebezpečná, či dokonca mätúca jeho vedomie. Niet divu, že jej meno v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie vidín, preludov a rôznych klamných predstáv.
Chimérizmus u rastlín je najbežnejším typom panašovania a je spôsobený práve genetickou mutáciou. Tú spôsobujú zmeny v raste vyvolané napríklad prerastaním geneticky rôznych tkanív rastliny, napadnutím vírusmi, mutagénnym žiarením alebo inými vplyvmi. Výsledkom je, že časť tkaniva rastliny potom napríklad nie je schopná tvoriť chlorofyl a vytvorí na rastline biele škvrny. Takéto dvojfarebné rastliny bývajú označované ako chiméry, čo zjednodušene znamená, že sa rastlina skladá zo zmesi buniek s odlišnou genetickou výbavou.
Typy panašovaných rastlín
Rastlinné chiméry sa najčastejšie odlišujú od štandardu farbou – parciálnou absenciou antokyánov v kvetoch (pr. Saintpaulia 'Valencia' ) alebo parciálnou absenciou chlorofylu v listoch čo sa prejavuje vo forme veľkých plôch škvŕn alebo pruhov (pr. Monstera deliciosa 'Variegata' alebo Chlorophytum comosum 'Variegatum'). Niektoré listy tak vyzerajú, akoby boli postriekané farbou, zatiaľ čo iné listy sa môžu objaviť aj úplne biele alebo úplne zelené. Typ chiméry má potom značný vplyv aj na to, ako stabilný bude daný stav panašovania pri ďalšom rozmnožovaní rastliny.
U rastlín je často chimérizmus umelo vytváraný človekom pri očkovaní a vrúbľovaní - zrastaním cudzích častí tkanív do jedného jedinca. Náhodne vzniknuté chiméry alebo bezchlorofylové formy rastlín sú v prírode odkázané na rýchly zánik, no v kultúre sú vysoko cenené a pestované pre svoj bizarné vzhľad, ako napr. bezchlorofylové formy kaktusu Gymnocalycium mihanovichii cv.´Hibotan´, ktoré sú žiarivo červené.
Biela monstera
Monstera deliciosa variegata je panašovaný kultivár obľúbenej izbovky Monstera deliciosa(alebo “Swiss cheese plant”) Jedná sa skutočne o nádhernú izbovú rastlinu, ktorá je však náročnejšia na pestovanie než jej “zelená sestra”. Nakoľko majú obmedzenú plochu fotosyntézy sú náročnejšie na množstvo svetla, bezchlorofylové partie často trpia nízkou vzdušnou vlhkosťou, celkovo vývin týchto rastlín je pomalší, často reagujú na nadbytok alebo nesprávny obsah prvkov v hnojive zmenou farby listov. Jedným z dôvodov, pre ktorý je aj dostupnosť týchto rastlín obmedzená je, že iba niektoré rastliny sa podarí úspešne rozmnožiť z odrezku (pohlavne - výsevom to nie je možné) tak, aby panašovanie zostalo u novej rastliny typovo nezmenené. To znamená, že príležitosti na množenie tohto typu rastlín sú obmedzené a často neúspešné. V súčasnosti je preto v Európe zložité nájsť jej stabilnú formu, nakoľko rastliny pomaly rastú, často po čase strácajú alebo veľmi výrazne redukujú bielu plochu listu alebo naopak začnú tvoriť čisto biele listy. V druhom prípade sa síce jedná o vizuálne pekný jav, ale nakoľko biele listy nemajú čím fotosyntetizovať sú postupne odsúdené na úhyn. Aj to je dôvod, prečo je dostupnosť stabilných, dospelých rastlín taká zriedkavá no zároveň o to zaujímavejšia pre zberateľov.
