Na začiatku bola posadnutosť Britov papraďami. Zistili, že v uzavretom skle si vytvoria vlastný ekosystém. Zabudnuté hobby rastlinných terárií je opäť in.
História rastlinných terárií siaha až do prvej polovice 19. storočia, do obdobia prvej z niekoľkých viktoriánských posadnutostí – pteridománie. Posadnutosť papraďami sa vo viktoriánskom Anglicku rozšírila naozaj rýchlo. Zber papradí bol pomerne lacným koníčkom a zároveň jednou z mála záľub, ktorej sa s rovnakou vášňou venovali muži aj ženy z takmer všetkých spoločenských vrstiev. Táto fascinácia papraďami a botanikou všeobecne priamo predchádzala náhodnému objavu prvého rastlinného terária.
Prvé rastlinné terárium vynašiel anglický doktor a vášnivý botanik Dr. Nathaniel Bagshaw Ward v roku 1842, po ktorom bolo aj pomenované ako „Wardova skrinka” (Wardian case). Terárium objavil úplnou náhodou, pri chove kukiel nočných motýľov v uzavretej sklenenej nádobe. Ward si všimol, že v ideálnom prostredí tohto miniatúrneho skleníka sa neobyčajne dobre darí aj citlivým papradiam, ktorých spóry sa tam náhodne dostali. Po čase zistil, že rastliny krásne prosperujú aj v uzavretom pohári bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti.
Ako je to možné? Vplyvom svetla a tepla v miestnosti sa totiž na skle kondenzuje voda, ktorá v nádobe cirkuluje a opäť padá do pôdy a na listy rastlín. Takýto mini ekosystém preto dokáže pri optimálnych podmienkach fungovať bez doplnenia vlahy aj niekoľko mesiacov.
Svoje experimenty dokonca publikoval v knihe - On the Growth of Plants in Closely Glazed Cases. Čoskoro tomuto trendu podľahla aj laická vyššia stredná vrstva skoro celej Európy. Objav terária tak nielen otvoril brány dovtedy neznámym exotickým rastlinám do európskych zbierok, ale tiež umožnil vedcom lepšie porozumieť rôznym ekosystémom a pozorovať rastliny a menšie zvieratá v ich (takmer) prirodzenom prostredí. Pred objavom Wardovich skriniek by si podobné štúdie vyžadovali mesiace času a cestovania. Z Wardove teráriá tak pomohli prepravovať liečivé, hospodárske a okrasné rastliny z celého sveta a zároveň prispeli k rozšíreniu európskych botanických zbierok o tropické rastliny zo zámoria. Tým vydláždili cestu posadnutosti orchideami, ktorá mala čoskoro nasledovať
Prvé teráriá teda pôvodne slúžili ako prostriedok na prepravu a pestovanie exotických rastlín. Vďaka premenám v móde a pestovateľkých záujmoch sa aj popularita veľkých objemných terárii postupne vytrácala. Nevytratila sa ale úplne. Tradícia terárií sa vracala vo vlnách a nikdy celkom nevymizla. Populárne boli trebárs v období secesie alebo v 70. rokoch minulého storočia. Medzitým sa však terárium stalo viac experimentom, často súčasťou školských projektov alebo záľubou individuálnych nadšencov .
V poslednom desaťročí došlo k ich znovu popularizácii. Je to predovšetkým preto, že spôsob pestovania rastlín v teráriu umožňuje modernému a zaneprázdnenému človeku pestovať rastliny jednoducho a bez väčšej námahy. Bez rozsypanej zeminy naokolo a bez nutnosti pravidelnej zálievky. Jednoducho ideálna zelená dekorácia v modernom prevedení - kúsok prírody priamo doma.
Terária možno rozdeliť do dvoch rôznych kategórií: otvorené a uzavreté terária. Uzatvorené terária sú sklenené nádoby s úzáverom alebo korkovým štuplom, vďaka ktorým sa v nich udržuje stále vlhko a- ideálne pre tropcké rastliny/ mini džungle. Zatiaľ čo otvorené terária sú nádoby bez krytu, ideálne pre rastliny ktoré si nevyžadujú stále tropické podmienky ako trebárs kaktusy a sukulenty. Terária sú úžasné tým, že sú v podstate živými umeleckými dielami -magickými krajinami v malom pohári.
Comments